Ferrari F80: Takmer jednosedadlové auto

Sedadlá v autách sú dosť zvláštne. V niektorých vozidlách, najmä v športových modeloch, ktoré tvrdia, že majú podporu pre cestujúcich na zadných sedadlách, sa to za pravdu považovať nedá. Skôr by sme mohli hovoriť o 'polici'. Pokiaľ ide o skutočne prémiové vozidlá, akým je aj nový Ferrari F80, predstava pohodlia pre cestujúcich je trošku komická. Ak by mi niekto ponúkol jazdu vo svojom F80, určite by som neodmietol. Ale tieto autá sú predovšetkým určené na jazdu, nie na to, aby vás vozili. Ich primárna úloha sa sústredí na vodiča a nosenie ďalšieho sedadla ako mŕtveho nákladu trochu proti tejto myšlienke pôsobí.

Keď som dnes čítal, že Ferrari takmer vyrobilo F80 ako jednosedadlové auto, myšlienka sa zdala byť presne to, čo by malo nastaviť ton doslova. V rozhovore s Flaviom Manzonym, dizajnovým šéfom Ferrari, povedal: „Keď sme začali projekt, prišla myšlienka, že toto auto by malo byť jednosedadlové. Prečo? Pretože sme chceli dosiahnuť naozaj extrémne proporcie, veľmi úzku kabínu, čo najširšie ramená a široký rozchod.“

To znie skvele a nie je ťažké si predstaviť, aký úžasný vzhľad by mohol získať návrh, ktorý by viac odrážal Ferrari 499P Le Mans Hypercar a koncept Vision Gran Turismo. Manzoni verí, že konečný produkt ukazuje „efekt skutočného jednosedadlového vozidla“, a zároveň ponúka miesto aj pre spolujazdca. Pre nich dobré, ale nakoniec nie je prekvapujúce, že F80 začalo s takou víziou, veď ste už videli jeho kabínu?

Práve to som naznačoval minulý týždeň, keď sa auto odhalilo. Nie som si istý, či sa iným automobilkám ešte povolí nazývať svoje viacsedadlové vozidlá „zameranými na vodiča“, keď je tu F80. Najnovší vlajkový model Ferrari nie je len sústredený na vodiča; je doslova nepriateľský voči cestujúcemu. Nebezpečne im nedáva miesto, ale len lavicu s výrezom do firewallu a opierku hlavy, čo, úprimne povedané, vyzerá ako veľkorysé gesto, berúc do úvahy to, čo je pod ňou. Ferrari si evidentne ani nejednalo o tom, aby ju čalúnilo farbou, ktorá by sa odlišovala od zvyšku tmavého Alcantara, z ktorého je celý interiér vyrobený.

Len pozerať sa naň je smiešne, a pýtam sa, prečo niektorý z veľkých výrobcov superautomobilov neurobil niečo podobné skôr. Cestujúce prvky McLaren F1 boli skôr ako kapsuly než plné sedadlá, a taktiež nemali opierky hlavy. (Gordon Murray síce tento prehľad riešil s GMA T.50.) Samozrejme, do týchto sa muselo vložiť viac premýšľania vzhľadom na trojité usporiadanie, a tak nie sú úplne totožné so stropom, ako je dodatočné „trón“ F80.

Myslím, že zaplatíte za vtipné sedadlo F80 z rovnakého dôvodu, prečo platíte obsluhe, aby s vami bola nezdvorilá v Peter Luger’s. (Alebo aspoň tak som počul, ja som tam nikdy nejedol.) Je to súčasť zážitku. Na takejto úrovni je znakom hrdosti, že sa nemusíte starať len o seba ako vodič, ale ste preferovaní až do tej miery, že to ide na úkor chudáka po vašej pravej strane. F80 technicky ponúka miesto pre dvoch, ale Ferrari sa mu podarilo dať pocit, že je to v skutočnosti jednosedadlové. Ak nič iné, určite je jednosedadlové, pokiaľ ide o komfort.